Nezlomený

Autor: Igor Plávka | 5.6.2013 o 20:33 | (upravené 5.6.2013 o 20:47) Karma článku: 4,76 | Prečítané:  657x

V poslednej dobe som prečítal veľa silných príbehov. Len ťažko ma nejaký prekvapí. Kniha „Nezlomený" (Tatran 2012) je jednou z tých, ktoré sa čítajú na jeden dych. Po prvých sto stránkach si myslíte, že príbeh kulminuje a hrdinovia viac neznesú. Mýlite sa. Kniha sa stupňuje až do záverečných stránok. Hrdina ostáva nezlomený.

Ide o skutočný príbeh, ktorému je ťažko uveriť. Pre našincov sú príbehy amerických pilotov vo vojne v Pacifiku tými menej známymi. Vojna si nevyberá a narukovať musia aj športovci. Bombometčíkom na lietadle B-24 Liberator sa stal jeden z najlepších bežcov sveta, účastník olympiády v Berlíne, Louis Zamperini.

Louis Zamperini

Po niekoľkých misiách (niektoré skončili skoro katastrofálne), keď lietadlo stratilo časť posádky, prípadne sa vrátilo s viac ako 500 dierami po šrapneloch v trupe, Zamperiniho prevelia. Preživšiemu zvyšku mužstva pridelia bombardér, ktorý zrejme slúžil na náhradné diely. Už prvý let skončí pádom do mora. Posádka zahynie. Traja členovia zázrakom prežijú.

Zostať nažive po páde lietadla nie je zďaleka všetko, čo musia podstúpiť. Zázrakom zachránia člny (posledná úloha, ktorú splnil mŕtvy strelec bolo ich nafúknutie. Aj tak ich skoro odvial morský prúd). Okrem tabuľky čokolády v člnoch žiadna strava nie je. Voda sa minula po dvoch dňoch. Šance na záchranu sú nulové. Niekoľko háčikov, ktoré v člnoch zostali ako záchranná výbava im čoskoro odtrhnú žraloky pri pokuse o rybolov. Pevnina v okruhu tisícov kilometrov - žiadna.

Muži napriek tomu prežijú. Pijú dažďovú vodu, jedia albatrosy, čo si ich zmýlia s ostrovom, chytia rybu háčikmi priviazanými silonom na rukách (skôr ju vrhnú do lode). Všade navôkol oceán. Okolo nafúknutých člnov plávajú žraloky.

Jedného dňa predsa upútajú pozornosť lietadla. Panika nastane so zistením, že červený kruh na trupe lietadla značí Japoncov. Američania naskáču do vody plnej žralokov, niekoľko gulometných dávok definitívne potopí jeden čln, druhý sa pomalinky potápa, zatiaľ čo „námorníci" lepia niekoľko desiatok dier v ňom. Vodu pumpujú vo dne v noci, to už zamdlievajú od hladu a smädu...

B 24 Liberator

Po 47 dňoch strávených na mori príde vykúpenie. Medzitým už len dvaja vojaci (tretí zomrel) zazrú v diaľke ostrovy. Vykúpenie sa zmení na nočnú moru. Tridsať kilogramov vážiaci muži (keď nastupovali do lietadla, mali dvakrát toľko) totiž padnú do rúk nepriateľovi. Japonci ich skoro zastrelia. „Zmilujú" sa iba kvôli vidine propagandy, ktorú môžu vytĺcť zo známeho vojaka - atléta.

Potom nasleduje klasický príbeh vojenského zajatca, ktorému najskôr nie je pridelený štatút zajatca podľa ženevskej konvencie. Čo to znamená? Svet si o týchto vojakoch myslí, že sú mŕtvi. Prežívajú v utajenom zajateckom tábore o hlade, dozorcovia ich dennodenne mučia. Ani presun do „oficiálneho" zajateckého tábora neďaleko Tokia neprináša vykúpenie. Denné bitky sa stupňujú.

Ako sa začínajú objavovať americké bombardéry nad Japonskom aj zajatcom začína byť jasné, že nadchádza očakávaný koniec vojny. Pre zajatcov ďalšia ťažká správa. Oficiálne rozkazy pre dozorcov? (preniknú aj medzi veznených) V tichosti sa zbavte zajatcov! Nasledujú presuny do hôr. Keď už si zajatci myslia, že je s nimi koniec, dozorcovia z jedného dňa na druhý zmiznú.

Kto si myslí, že príbeh končí klasickým happyendom, nech dočíta do konca.

Amerických vojakov sa nakoniec podarí oslobodiť z japonského zajatia. Až tretina z nich však zajatie neprežila, na ostatných sa podpísali dva roky strávené v japonských táboroch doživotnou traumou. Náš Louis sa ožení s krásnou, mladou a bohatou dámou. Avšak temná minulosť ho prenasleduje, začne piť, žena podá návrh na rozvod.

Podobne skončili ostatní. Miera samovrážd je vysoká, nevedia sa začleniť do života. Jedna historka: Stretnú sa bývalí vezni v reštaurácii. Čašník servíruje jedlo na stôl. Akonáhle uvidia kopček ryže, čašníka zmlátia. Dôvod? Ryža bola ich každodenným pokrmom v tábore. Hrôzy im pripomenula. Vojakov prenasledujú nočné mory, v noci pochodujú, mlátia sa. Zamperiniho prenasleduje vízia, že škrtí dozorcu v tábore. Skutočnosť? Bola to jeho manželka ležiaca na posteli vedľa neho. Smutné.

Iróniou osudu získali dozorcovia v japonských táboroch amnestiu v roku 1956. Amerika totiž videla v Japonsku spojenca proti šíriacej sa hrozbe zo Sovietskeho zväzu.

Hrdinovia knihy sa napriek útrapám dožijú vysokého veku a Louis dokonca nesie oheň na olympiáde v Nagane. To už je rok 1998.

Sfilmovaný osud Louia Zamperiniho snáď príde aj do kín. Angelina Jolie vlani v decembri ohlásila, že bude režírovať tento fascinujúci príbeh, ktorý si zatiaľ môžete prečítať v slovenskom preklade Martina Kubuša.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?